Maľovanie úsmevov

Autor: Diana Smolíková | 17.2.2014 o 11:57 | Karma článku: 7,12 | Prečítané:  260x

Chcela som napísať článok o tom, ako maľovať úsmevy. A nie hocijaké, špeciálne. Ale rozmyslela som si to. Na ulici aj tak každý len kývol hlavou nad ponukou úsmevu, a nikto sa ani len nezastavil. V tejto uponáhľanej dobe sa nikto nezaujíma o úsmev, šťastie. Veľmi žiadaná ale zdanlivo nedosiahnuteľná komodita.

 

 

Ale aby som ľuďom nekrivdila, veľa ľuďom vyčaril úsmev pohľad na blázna s otázkou „ chcete úsmev? “. Škoda toho, že sa nedokážu usmiať nad svojim životom. Nohami, ktorými pevne kráčajú po zemi, maľujú svoj obraz, príliš jednotvárny na spokojnosť. A zo spokojnosti pramení úsmev, to spomínané šťastie.. teda aspoň jedna časť. Možno to je práve dôvodom, prečo toľko pracujú. Zamestnávajú sa natoľko, aby nemali čas si sadnúť a zhodnotiť, či to stálo za to, to ponáhľanie, ignorovanie a všetko to ostatné.

 

Ale o tom som nechcela písať. Ako vždy, ostanem verná téme malých detí. Prečo ? Očaruje ma ich jednoduchosť. A našťastie – dovolím si byť na túto skutočnosť pyšná- nie som ešte vo veku či dobe, kedy sa nestíham zamyslieť nad podstatou života ( tak ako to veľa ľudí považuje za stratu času, preto to nikdy nenašli) ale stíham si aj spomenúť na svoje detské časy.

 

S nosom prilepený na okne. Dážď kreslil kruhy do vody, vždy s presnosťou rovnaké, rovnako krásne a kúzelné, nikdy ho to neprestalo baviť. Fascinujúce. A potom- tá detská radosť, prekrásna vôňa..hmm, čokoláda, mamin koláč. Toľko šťastia na tak málo štvorcových centimetrov ! Aké bolo jednoduché sa tešiť z tak malých vecí ! Starosti boli len malé obláčiky na slnkom zaliatej oblohe. A týmto obrazom, by som to ukončila. Každý má takúto spomienku, svoju vlastnú, samozrejme.

 

Možno to teraz vyzerá, že pointa tohto článku mi ušla v prvom riadku. Mýlite sa. Ak ste ju teda nenašli, prezradím vám ju.

 

Pointou je, že ľudia, tie najinteligentnejšie stvorenia, sú až tak inteligentný, že sa nedokážu tešiť z ničoho menšieho, než milióna eur ( aj to len na pár sekúnd, potom sa zas boja, že im niekto tie peniaze ukradne) a podobných vecí, a to všetko len pre to, že ich – podľa mňa – straší vlastná neschopnosť. Práve poznanie tejto neschopnosti, podľa Sokrata, nás činí múdrymi... ale to by bolo na ďalší článok.

Mojou snahou v tomto článku bola jednoduchá vec. Maľovať úsmevy. Každé ráno na tvár, a nie hocijaký – špeciálny. Špeciálny rovnako veľmi, ako špeciálny je deň. Každý niečím krásny a výnimočný. Pretože každý deň je skvelou príležitosťou na to, aby sme ho spravili skvelým.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?