Maľovanie úsmevov

Autor: Diana Smolíková | 17.2.2014 o 11:57 | Karma článku: 7,12 | Prečítané:  252x

Chcela som napísať článok o tom, ako maľovať úsmevy. A nie hocijaké, špeciálne. Ale rozmyslela som si to. Na ulici aj tak každý len kývol hlavou nad ponukou úsmevu, a nikto sa ani len nezastavil. V tejto uponáhľanej dobe sa nikto nezaujíma o úsmev, šťastie. Veľmi žiadaná ale zdanlivo nedosiahnuteľná komodita.

 

 

Ale aby som ľuďom nekrivdila, veľa ľuďom vyčaril úsmev pohľad na blázna s otázkou „ chcete úsmev? “. Škoda toho, že sa nedokážu usmiať nad svojim životom. Nohami, ktorými pevne kráčajú po zemi, maľujú svoj obraz, príliš jednotvárny na spokojnosť. A zo spokojnosti pramení úsmev, to spomínané šťastie.. teda aspoň jedna časť. Možno to je práve dôvodom, prečo toľko pracujú. Zamestnávajú sa natoľko, aby nemali čas si sadnúť a zhodnotiť, či to stálo za to, to ponáhľanie, ignorovanie a všetko to ostatné.

 

Ale o tom som nechcela písať. Ako vždy, ostanem verná téme malých detí. Prečo ? Očaruje ma ich jednoduchosť. A našťastie – dovolím si byť na túto skutočnosť pyšná- nie som ešte vo veku či dobe, kedy sa nestíham zamyslieť nad podstatou života ( tak ako to veľa ľudí považuje za stratu času, preto to nikdy nenašli) ale stíham si aj spomenúť na svoje detské časy.

 

S nosom prilepený na okne. Dážď kreslil kruhy do vody, vždy s presnosťou rovnaké, rovnako krásne a kúzelné, nikdy ho to neprestalo baviť. Fascinujúce. A potom- tá detská radosť, prekrásna vôňa..hmm, čokoláda, mamin koláč. Toľko šťastia na tak málo štvorcových centimetrov ! Aké bolo jednoduché sa tešiť z tak malých vecí ! Starosti boli len malé obláčiky na slnkom zaliatej oblohe. A týmto obrazom, by som to ukončila. Každý má takúto spomienku, svoju vlastnú, samozrejme.

 

Možno to teraz vyzerá, že pointa tohto článku mi ušla v prvom riadku. Mýlite sa. Ak ste ju teda nenašli, prezradím vám ju.

 

Pointou je, že ľudia, tie najinteligentnejšie stvorenia, sú až tak inteligentný, že sa nedokážu tešiť z ničoho menšieho, než milióna eur ( aj to len na pár sekúnd, potom sa zas boja, že im niekto tie peniaze ukradne) a podobných vecí, a to všetko len pre to, že ich – podľa mňa – straší vlastná neschopnosť. Práve poznanie tejto neschopnosti, podľa Sokrata, nás činí múdrymi... ale to by bolo na ďalší článok.

Mojou snahou v tomto článku bola jednoduchá vec. Maľovať úsmevy. Každé ráno na tvár, a nie hocijaký – špeciálny. Špeciálny rovnako veľmi, ako špeciálny je deň. Každý niečím krásny a výnimočný. Pretože každý deň je skvelou príležitosťou na to, aby sme ho spravili skvelým.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.


Už ste čítali?